Popoluške na nos
padol lieskovec.
Potešila sa mu:
„Aká krásna vec!
Práve
mám naň chuť.“
Rozlúskne si lieskovec
a v ňom –
nová vzácna vec:
zlaté šaty, zlaté čižmy,
zlatá korunka.
Stavím
sa, že spadli
priamo zo slnka.
V takých šatách môže ísť
na kráľovský ples.
Na šťastie ten ples
bude ešte
dnes,
kým tú krásu neroztrhá
niekde v trní, chvoji.
Umyla si krk a uši
a už sa aj strojí.
Celý večer
tancovala
Popoluška s princom.
„Ako to tej princeznej
sluší s naším Vincom!“
usmieva sa kráľovná,
ba i veličenstvo
kráľ.
„Dobre, že sme spravili
práve dnes ten bál!
Oženíme chlapčiska,
budeme mať vnukov, vnučky,
budeme ich
učiť
preskakovať bučky.
Popoluška chcela utiecť,
ale mala smolu.
Naliali jej pod nohy
roztopenú smolu.
V smole stratí
čižmičku,
pošle po ňu princa,
no a nakoniec si vezme
predsa princa Vinca.
Z autorovej knihy Ďuro truľo a figliari