Sivé oči, sivé, jako tá mrákava

Poloľudové piesne

• nevznikli v ľudovom prostredí, ale boli pre toto prostredie vytvorené
• autorov dnes už nepoznáme
• nešírili sa tradovaním – ako ľudové piesne – ale bola zapísané do kódexov (zbierky starých rukopisov) alebo kancionálov (spevníky)

Sivé oči, sivé, jako tá mrákava

Sivé oči, sivé, jako tá mrákava
všakže som sa pre ne mnoho vyplakala.

Sivé oči sivé, mnohým ľuďom milé,
a ty najsivejší, to sú najmilejší.

Čo mi je, to mi je, neni mi ništ kvóli
treba na čo myslím, len ma srdce bolí.

Čo mi je, to mi je, ale mi je čosi,
asnáď mój najmilší inšej dary nosí.

Nemóžem, nemóžem, ve dne v noci spati,
pre teba, šuhajko, že ma nesmeš vzati.

Hlavička ma bolí, srdéčko omdléva,
milý, duša moja, čože to znamená?

„Povedzže mi, povedz, duša moja milá,
či ty ma rada máš, či nestojíš o mňa.“

„Veru ťa rada mám ze srdca mojeho,
ani si nežádám od teba jiného.

Za týma, za týma černým a očima
asnáď by som Dunaj na raz preskočila.

Za černýma Dunaj, za sivýma more,
pre teba, duša má, potešenia moje.

Treba ma lajete, treba ma bijete,
nepójdem za toho, za koho vy kcete.

Lež pójdem za toho, za koho sama kcem,
treba ma bude biť desať razy cez deň.