Ach, vy hory, čierne hory,
Šum váš tajné báje tvorí;
Nad vami sa slnko smeje –
A vy spíte bez
nádeje!
Ach, vy háje, tmavé háje,
Ktorým túžbam dych váš praje?
Nad vami vták v prudkom lete,
Lež vy v kliatbe
nečujete!
Ach, vy rieky, Tatry rieky,
Strápených sŕdc voľné lieky –
Hojte rany, krieste sily,
Zmite rod váš
zhanobilý!
Ach, vy skaly, dumné skaly,
Nad vami sa búrka valí!
Čo vám po tom vo vás zlate,
Keď sa predsa
nehýbate?
Čierne hory, dumné háje,
Kto vás z poroby odkľaje?
Všetko kvitne kvetom novým –
Len žiaľ poľom Slovákovým.