Hej, Slováci! Ešte naša slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce za náš národ
bije:
žije, žije duch slovenský, bude žiť na veky,
hrom a peklo! Márne vaše proti nám sú vzteky!
Jazyka dar zveril nám Boh, Boh
náš hromovládny,
nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny:
i nechže je toľko ľudí, toľko čertov v svete,
Boh je s nami, kto
proti nám, toho parom zmetie.
I nechže sa aj nad nami hrozná búra vznesie,
skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie:
my stojíme
stále pevne, ako múry hradné -
čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!