Večerný sonet – Marián Kováčik

Večerný sonet – Marián Kováčik (Úryvok)

Túlali sme sa poza mesto sami
Obaja trošku láskou sklamaní
Belasý večer obväz ..................
Prikladal ako mäkké ruky mamy

Po dlhých týždňoch zase hlas tvoj známy
Čítame naše nové .........................
To vtedy nikto nesmie cigániť
Ak potulky sa končia rozlúčkami

Keď súmrak sčernie ako tvoje vlasy
Ďaleké okná vietor spánku...................
Hviezdy sa cudne mrakmi zahalia

Nemaj mi za zlé že som nedovravel
A že len rosa rozsypaná v tráve
Vo vlasoch sa ti jagala