Keď ma moja matka
pod srdcom počala,
žila veľkú bolesť
a šla pokorne
nesmiernym
smútkom.
Prijala ma ticho
a večer nad starou Bibliou
poďakovala za veľký zázrak
čo sa v nej začal,
aby sa naplnil
modrými úsmevmi očí
a ružovými púčky.
A keď sa prvý raz
k jej srdcu pritkli
moje holé rúčky,
vyhnala smútok zo
srdca
a rozospievala sa
tichou a vďačnou piesňou.
Aby mi dobre bolo
v jej požehnanom lone!
A keď mi všetko,
všetko
dala,
na vrátenie darov nepočkala.
Odišla s tvárou krásnou,
usmievavou,
bez tieňa smrti
na zamknutých perách.
Pokorná cestou života,
pokorná v smrti dverách.