Báseň k starobe

Báseň k starobe

Báseň k starobe č. 1

Staroba, tichý čas, keď deň sa skláňa,
je ako pokojná rieka, čo k moru sa zväčša kláti.
Spomienky tichučko k duši sa vkrádajú,
a vrásky na tvári príbehy rozprávajú.

Roky sa míňali, ako listy vo vetre,
s každým ďalším krokom skúsenosť prichádzala hneď.
Čo bolo kedysi jasné, dnes v pamäti bledne,
no múdrosť a sila v srdci stále vedie.

Staroba nie je len záver, je to rozjímanie,
o všetkom, čo bolo, o snahách, o snahe.
Je to pohľad späť na cesty, čo sme prešli,
na všetky kroky, čo náš život vyriešili.

Nie je to len smútok, ani len bremeno,
je to pokojný úsmev, čo s časom nás mení.
Staroba je časom pokoja, čo časom zreje,
v ňom minulosť, prítomnosť aj budúcnosť hreje.

Preto vážme si každý vlas strieborný,
každý úsmev, každý pohľad do diaľav vzdialený.
Staroba je drahokam v pokore života,
v nej sa ukrýva múdrosť a vďaka za roky bez konca.

Nech sa roky hromadia, nech sa čas míňa,
v srdci zostáva nádej, ktorá nikdy neochabne.
Staroba je kapitola, ktorú píšeme s úctou,
príbeh o láske, čo srdce nesie na krídlach času.

Báseň k starobe č. 2

O starobe

Vstupuje bez zaklopania,
pomaly, plazivo.
Driape vankúše mladosti
a biele páperie z nich
sype ľuďom na hlavu.

Do tváre vyrýva roky
radostí i starostí,
až si napokon
ustelie na perách
v geste zmierenia

Báseň k starobe č. 3

Staroba príde ticho, jak lúč večerný,
čo hladí nám vlasy a rozptyľuje sny.
Nie je to len koniec, ale začiatok znova,
keď spomienky v srdci ožijú do slova.

V očiach sa mihá žiara rokov dávnych,
v úsmeve je vrúcnosť tých dní nádherných.
V každom vrásku skrytý je jeden sen,
a v každom kroku odkaz z minulých mien.

Staroba je mapa všetkých ciest a ciestok,
je príbeh o láske, aj o smútku s občasným gestom.
Každá šedina nesie kúsok času,
čo menil svet pomaly, bez veľkého hlasu.

Nie je to slabosť, je to odolná sila,
čo prešla búrkami, v daždi sa umyla.
Je to ako rieka, čo prúdom šumí,
a na brehoch života trpezlivo stráži.

Keď sa deň sklání a čas kráča pomaly,
staroba prichádza jak pieseň zo známej dialy.
No nie je to lúčenie, skôr jemná melódia,
ktorá v srdciach nás všetkých ticho doznieva.

Preto keď stretnete tých, čo rokmi sú bohatí,
buďte s nimi s úctou, nech úsmev ich nestratí.
Oni sú kronikou, čo príbehy píše,
každé slovo ich múdrosti k nebu sa vznáša a tíško dýcha.