Najprv bola celkom malá.
Teraz je už veľmi veľká.
Najprv iba ticho stála,
teraz vážne
stojí o to,
aby ju mal niekto rád.
Nechala si spraviť foto,
podala si inzerát:
SÚRNE HĽADÁM NIEKOHO,
KTO BY O MŇA TROCHU
STÁL.
Netrvalo vôbec dlho,
prišiel sám pán generál.
Vraví, že je veľká dáma,
že sa mu aj veľmi páči,
že mu málo k
šťastiu stačí,
že má skvelú armádu...
Kukurica iba stála,
hľadela na generála,
no orlí nos generálsky
pokazil jej
náladu.
A tak iba hlavou krúti
a milý pán generál už
rýchlo naspäť mašíruje
k vojenskému úradu.
Za ním prišiel mladý
poštár
z maličkého mesta.
Vraví, že má malú poštu
a v nej málo miesta,
že jej bude nosiť listy
a že si je celkom
istý,
že ju veľmi ľúbi...
Kukurici sa aj páčil,
no nie jeho zuby.
Hore chýbal iba jeden
ale dolu dva či tri.
S veľkou
hanbou musel odísť.
Takto žiadať o ruku sa
jednoducho nepatrí.
Ďalším pánom do tretice,
ktorý má rád kukurice,
bol sám
herec z Hollywoodu.
Vraví, že ho očarila,
že chce pri nej zahnať nudu,
že je krásna ako víla,
že sa správa milo...
Ale
našej kukurici
to však nestačilo.
Zdalo sa jej, že je príliš
malý, tučný, ťažkopádny,
k tomu s hlavou plešatou.
Tak sa
pobral slávny herec,
pobral naspäť do štátov.
Nezostane na Slovensku,
keď sa jej tak nepáči.
Vzápätí už
prichádzajú
mnohí ďalší pytači.
Maliar, básnik, hokejista,
minister aj kaderník,
očný lekár, inštalatér...
Nevyhovel
jej však nik.
Konečne po dlhom čase
zastal pri nej v plnej kráse
niekto, z koho kukurica
bola celkom namäkko.
Bola z toho
láska istá.
Nezašli však ďaleko.
V jeseni ten príbeh skončil
kombajn a v ňom kombajnista.