Myslela si stonožka,
že sa listu nedočká.
Však jedného dňa poštár vraví:
„Zďaleka vás
ktosi zdraví,
preto rýchlo bežím k vám.
Dlhý list tu pre vás mám.“
Chvíľu hľadal, kým list našiel,
na kus reči by rád
zašiel.
Stonožka však nemá čas,
číta list už šiesty raz.
Koniec smútku, koniec hnevu,
brat ju volá na návštevu.
Vraj na
Vianoce nech k nim zájde,
cestu veľmi ľahko nájde.
Napadalo snehu veľa,
nuž dedinka sa volá Biela.
Stonožka sa už aj
chystá:
darček, kvety, sukňa čistá.
Stonožky však problém majú,
keď sa im nohy pohádajú.
„Chcem čižmu, čo
neomína,
sneh studený je, bude zima!“
Druhá je hneď plná hnevu:
„Ja nejdem v čižme na návštevu!
Chcem poltopánku, ale
novú,
tak sa chodí na návštevu!“
Kým našli ten správny pár,
prešla zima, prišla jar.
Hoc stonožka sa
ponáhľala,
dosť sa brata nahľadala.
Dedinka, čo bola Biela,
zmenila sa veru celá.
Kvitnú lúky, šumí les,
Zelená sa volá
dnes.