O Popoluške – Věra Provazníková

O Popoluške – Věra Provazníková

Sukničky, stužky, von z truhlice!
Už sú z nás oboch krásavice!
„Popoluška, skvosty nes!
Na zámku nás čaká ples!“
Každá si vezme náramok,
kočiar – a poďho na zámok.

„Na, tu máš popol, hrach a mak,
len sa v tom babri sama, tak!“
Popoluška hrach preberá –
dnes bude smutná večera.
Vtom holub zletel zo strechy,
v zobáku má tri orechy.
„Ber, Popoluška ľúbezná,
obleč sa ako princezná.“
V prvom oriešku šatôčky,
v druhom dve malé črievičky.
A v treťom vzácna okrasa –
svadobný venček skrýva sa!
„Mňa nechaj tu hrach preberať
a ty choď na bál tancovať!“

V zámku už hrajú, sviece horia,
zlé sestry len po sále snoria:
„Nech Popoluška zbiera hrach,
ten princ ozaj krásny, ach!“
Princa však tanec nebaví.
Či sa tá pravá dostaví?

Blíži sa polnoc, zvon už zvoní,
pred zámkom počuť dupot koní.
Hľa, krásavica! Odkiaľ je?
Šťastný princ len s ňou tancuje.

A Popoluška, kráska naša,
rada sa s princom v tanci vznáša.
Keď sa už domov náhlila,
črievičku zlatú stratila.

Princ s tou črievičkou ostal sám,
po svete blúdi sem a tam,
črievička ale – nie a nie,
nijakej deve nesadne!

Márne dve sestry falošníčky
pchajú nožiská do črievičky.
Popoluška ju obuje –
to je tá pravá, ona je!

Princ je od šťastia bez seba.
Už mu viac hľadať netreba!
Svadba sa chystá na zámku,
každý dostane pozvánku.
Holúbok ju už nesie, sláva!
Rozprávky nové porozpráva...

Z autorkinej knihy Rozprávočky – naše hračky