Stonožka – Štefan Balák

Stonožka – Štefan Balák

Čo sa len stonožka nadrie,
tristo hromov,
keď musí mať nohu v sádre
a ďaleko domov.

Chichoce sa kŕdeľ múch:

– Stokrát šuch a raz buch!

Pridal sa aj slimák hneď:
– Istota je guľomet!
Sotva príde ako-tak,
už ju víta stonožiak:

– Čo sa vlečie, neutečie...

Ona však len mrkne, rečie:
– Nehľaď mi ty na nohy,
lebo budeš nebohý!

Na slniečku šantil motýľ,
čo ma krídlom jemne sotil.
Prosila som: Lekár drahý,
daj mi obväz, sadru, dlahy!

Sprav mi nôžku urýchlene,
sto nôžok mám v svojom mene.
Stratiť nohu bol by pech,
vyšla by som na posmech.