Sumec a Sumcová – Daniel Hevier

Sumec a Sumcová – Daniel Hevier

Pán Sebastián Sumec je
ženatý len krátko.
Žena vraví: „Varenie
nechaj na mňa, zlatko!“

Pani Silva Sumcová,
žena pána Sumca,
z varenia je hotová.
Veď jej kypí z hrnca...

Sumec musí vyčkávať:
„Bude to už dneska?“
Nečudo, že má už hlad.
Ale obed mešká...

„Bude to už, miláčik?“
nesmelo sa pýta.
Sumcová však nestačí.
A pritom tak kmitá.

Sumec číta noviny
včerajšie i dnešné.
To je ten raj rodinný?
Nech to parom vezme!

„Tak pohľadám rybára,
ten má aspoň červy!“
Sumcová len vyvára.
Vzdychá: „Moje nervy!“

Sumcová je zhrozená,
veľmi ju to mrzí.
Sumec vraví: „Ó, žena,
narastú mi fúzy!“

A sumcovi naozaj
fúz za fúzom rastie.
„Tak mi aspoň urob čaj
a k tomu chlieb s masťou.“

Prežili si trápenie
nevesta a ženích.
Táto smutná báseň je
celá iba pre nich.