Stojí veža, vežaba,
za slobodu mrie žaba
čo sa volá Eržaba.
– Otvorže sa,
mrežaba!
Pusti ma von, strážaba!
Nech sa dozvie kniežaba,
že ma väzní ježbaba!
Ježbaba bláznivá,
čo sa princeznou
nazýva!
Zazvonila mriežaba,
ozvalo sa kniežaba:
– Tu je zlatá ružaba,
budeš mojou, Eržaba!
Úbožaba
odmenená,
vraví: – Budem dobrá žena!
Ale najprv ježabu,
musíš dať za mrežabu!
NADčlovek kocúr
Mačka cíti sa
poctenou,
keď môže spať pod stenou.
Kocúr labou na streche kýve:
– Chcem mať pod palcom všetko živé!
Na streche sedí,
chvostom seká,
páči sa mu hrať NADčloveka!