Deti a dúha – Milan Rúfus

Raz mali anjelici kreslenie.
A pane – s farbičkami.
A v triede bolo ticho nesmierne
a maľovali sami.

Stvoriteľ prišiel iba po chvíli
pozrieť sa na obrázky.
A múdre oči sa Mu rosili
od dojatia a lásky.

„Čo ste to vymysleli, detičky?
Veď je to divukrásne!
Čo skrýva v sebe duša maličkých,
že múdry iba žasne?“

A začal farbiť krídla motýľov
a vymýšľal si kvety.
A radili Mu pritom podchvíľou
tí malí, drobní, svätí.

Potom sa s nimi zdvihol do výšky,
maľoval vtákom perie.
A hovoril si: „Moje hlavičky!
Kde sa to v nich len berie?“

Keď už mal svoju maľbu hotovú,
zvinul ju do polkruhu.
A zoslal deťom božiu podkovu
a matku farieb – dúhu.

Zones.sk – Najväčší študentský portál