Veverička Zuzana
vyskočila za rána
na strom – smrečok vysoký.
Hľadela si na
boky,
na chvost, labky, kožúšok.
"Páčiš sa mi, na kúsok
reči by si neprišla?"
ozýva sa zdola hlas
vlčka Tička –
huncúta.
"Akým plánom upútaš?
Vari potom si ma zješ?
Neprídem ja, dobre vieš!"
Odišiel vlk. Po chvíli
ďalší hlások
premilý
ozýva sa spod stromu:
"Buď mi žienkou a k tomu,
budeš variť, budeš prať,
chcem sa s tebou dobre mať...",
odvážne sú
reči maca.
"Keď ti chýba moja práca,
choď si inam po ženu.
zo všadiaľ ťa vyženi!"
mávne naňho Zuzana,
maca ihneď
odháňa.
Láska moja tvoja je.
Vezmeš si ma? Áno? Nie?"
Zuzka pozrie na pytača.
Jeho reči sa jej páčia,
rodinku, že
plánuje.
Toto správny ženích je!
Veveričiak Samuel
v správnu chvíľu vôkol šiel.