Jeden dedko viezol z poľa
svojho lenivého vola.
Koľko kolies mala kára?
Dve kolesá pod
prostredkom
Medzi volom a tým dedkom,
ktorý robil taxikára.
No tu vôl, ktorý sa viezol,
odrazu len popoliezol.
Kára s volom
nadol klesla
a s dedkom sa nahor vzniesla.
A len čo sa dedko vzniesol,
klobúk sa mu z hlavy zviezol,
dedko nahor, klobúk
nadol,
dedko vzlietol, klobúk spadol.
Visí dedko z rúčky káry,
visí z rúčky, pod ním vzduch.
A dokola more tvárí.
A
vzdychajú:
– Ach!
– Och!
– Uch!
– Kto je to?
– Nuž akrobat!
– Čo má?
– Cvičeného
vola!
A dedko by na zem rád.
– Ťahajte ma na zem! –
Volá.
No nikto ho neťahá.
Všetky tváre:
– Hahaha!
– Aha! –
Skríkla jedna z tvárí.
– Klobúk leží vedľa káry!
Načiahla sa jedna ruka -
fuk!
Koruna do
klobúka.
Načiahlo sa more rúk -
fuk! koruny
fuk,
fuk,
fuk!
Iba dvaja malilinkí,
tí nemali ani fuka.
Mali len dve
konvalinky,
hodili ich do klobúka.
Uvidel to hladný vôl
A z káry pysk načiahol.
Načiahol svoj pysk,
drisol z káry
-
Drisk!
Hneď sa kára vzadu vzniesla
A pri rúčke zase klesla,
Zmizol spodpod dedka vzduch,
Navrátil sa na zem
-
Buch!
Vzdychli tváre:
– Ach!
– Och!
– Uch!
– Je to skvelý akrobat!
– Je to skvelé číslo!
– Netreba sa oňho báť!
A more tvárí zmizlo.
A tí dvaja malilinkí
zvolali:
– To je krása!
A šli
zbierať konvalinky,
Kým vôl všetky nepospása.