Myškina bunda – Mária Rázusová-Martáková

Myška šla ku krajčírovi
rozkázať si kabát nový,
hladký, čierny, zamatový.

Krajčír, starý rak s klepety,
premeral ju až po päty,
prísť jej kázal na Všechsvätých.

Na Všechsvätých myška malá umyla sa,
učesala, namierila svoje kroky
k starej vŕbe na Potoky.

Nič nevidí, nič nečuje,
len bežká a pohvizduje,
v tanci skacká z hrudy k hrude:
„Sláva! Nová bunda bude!“

Nový strih i nová miera,
bez manžetiek, bez goliera,
hybká bude, mäkká všecka
a teplučká ako piecka.

Bežká, skacká. Naraz „čoj!“,
kocúr Maco hnul sa v kroví...
Myška behom preč zaberá,
hľadá, kde je prvá diera.

Ale kocúr prešibalý
za ňou trieli, za ňou pálí.
Myškin piskot vzduch preniká:
Maco zdrapil kus chvostíka.

Na druhý deň myška malá
starú bundu zašívala.
Chvostíkom si smutno vrtí:
kratším ostal jej do smrti.

A tú bundu, čiernu krásu,
dostal krtko, vraj zo špásu.
Myšku hryzie závisť tichá,
za bundičkou podnes vzdychá.

Zones.sk – Najväčší študentský portál