Spáč v údolí – Jean Arthur Rimbaud

Spáč v údolí – Jean Arthur Rimbaud (úryvok)

Hľa, diera zelene, kam sa spev rieky norí,
bláznivo rozšantiac zdráp striebra na tráve,
kde slnce jagá sa z vrcholu divej hory,
hľa, malé údolie v kypiacej páľave.

Spí, ústa dokorán, vojačik prostovlasý,
šiju mu obmýva žerucha belasá,
spí, bledý, pod mráčkom, tam kde zem trávu tasí,
v zelenej posteli, kde svetlo zlieva sa.

S nohami v kosatcoch spí, tvár mu smiechom svieti,
takýmto úsmevom smejú sa choré deti.
Príroda, zahrej ho, to už chlad ide naň.

Vôňa mu k záchvevu nozdry už neprebudí,
spí v slnku s rukami na svojej tichej hrudi,
bok sa mu červená z dvoch otvorených rán.