Prečo ľudia závidia iným, aj keď toho málo majú?
Prečo sa radšej o seba nestarajú?
Vidí človek
veľa chýb na druhých,
ale on sám je ten, čo sa po večeroch stráca
a ráno sa domov vracia.
Človek bude radšej druhých
ohovárať,
akoby sa mal s nimi porozprávať.
Človek v druhých porozumenie stráca
a myslí si, že nad ľuďmi veľkú moc
má,
pričom ostatní ho vidia ako blázna.
Prečo sa človek s cudzím radí,
a potom nadáva, ako mu zle poradili?
Prečo radšej
sám viac nerozmýšľa?
Kritizovať človeka vie,
ale pochvalu nepovie.
Prečo človek rozmýšľa, ako druhému uškodiť
a nie
ako si navzájom pomôcť?
Keby si ľudia radšej pomáhali,
ako zo skrine starých kostlivcov vyťahovali,
to by bol ale život na
zemi.
Šíriť lásku, porozumenie a spravodlivosť
voči každému a všetkému,
zabudnúť na postavenie v spoločnosti.
Správať
sa ku sebe ako rovný k rovnému,
pričom nájdeme spoločnú cestu.