Pyšní ľudia nariekajú,
aj keď veľké bohatstvá majú.
Keby mali srdcia väčšie,
mali by sa
isto lepšie.
Jeden je lakomý za ďalším miliónom,
iný zas hladný za jedným chlebom.
A po pýche už len smrť je,
nikto sa jej
nevyhne.
Krok za krokom k smrti kráčam,
za mnou sa jediná slnečnica otáča,
jediná, ktorá mi verí,
jediná, ktorá zmysel
života mi dáva.
Slnečnica – ú pyšná sa jej boja,
no ja sa jej už nebojím,
v srdci jej vyrásť dovolím.