Pri pohľade na tie krásne hory,
každý človek láskou horí.
Jeho srdce
kamenné,
dlho pýchou väznené,
zrazu slobodné je,
keď nádhera odveká,
jeho srdcom preniká,
keď pozrie na tie
výšiny,
našej dávnej otčiny,
i v doliny hlbokej dno,
kde ukryté je tajomstvo,
čo vám iba šepot lístia prezradí,
keď láska
ľudskú pýchu nahradí.
Vtedy ľudská duša pokojná je,
keď počuje,
rieky bujarej šum,
devy slovenskej spev,
i štebot
vtáčí.