Toľko lásky a nehy v očiach máš,
že každou vecou bývaš očarená.
A keď mi hráš, keď hudbou
Beethovena
celý náš byt až po strop napĺňaš,
keď v notách, zvučných ako hrkálky,
i tvoje malé detské srdce bije,
ja spoza
záclon každej melódie
na tvoju cestu hľadím do diaľky.
Choď ňou, a nezablúď, i keď cesta tá
raz bude priama a raz
kľukatá,
raz pôjde slncom a raz cez víchricu.
Život neplynie ako sladký sen,
má víry, blesky ako Beethoven.
Len majster
zvládne jeho klávesnicu.