Keď umrie mamička, slniečko zájde...
v srdciach sa uhniezdi
smútok a chlad.
Na celom svete sotva sa nájde,
kto by ako mamička vedel mať rád.
Spomínam!
Posielam pozdrav do neba
všetkým, ktorí akýmkoľvek
spôsobom vstúpili do našich životov.
Tým, ktorí otvorili
svoje srdce
pre nás všetkých.
Darovali nám niečo krásne zo seba.
Preto ich odchod na druhý breh
tak veľmi bolí.
Ale
ostali nám spomienky
a v našich srdiečkach budú
mať navždy svoje miesto.
Ďakujeme, že ste boli...
Čo to máš v ruke?
Spomienku...
A prečo ju držíš tak silno?
Lebo je jediná, čo
mi zostalo...
Je taká smutná chvíľa.
Skončí sa život a začne spomienka.
A
taký čas na spomienky práve prichádza,
čas na zamyslenie sa nad životom tých,
ktorí už medzi nami nie sú.
Preto zapáľme
sviečku všetkým najbližším,
priateľom, kolegom, susedom, tým,
ktorí odišli bez rozlúčky a my sme im
ani nestihli povedať,
čo
všetko pre nás znamenajú.
Sú veci, ktoré nemôžeme nikdy zmeniť,
hoci by sme si to veľmi želali.
Zamyslime sa aj nad naším
rýchlym životom
a nájdime si čas na stretnutia s tými,
ktorých máme radi, aby sme to v
budúcnosti neľutovali.
Čas nám totiž nikdy nevráti to, čo nám vzal.
Zostalo len ticho,
v očiach slzy a v srdci
žiaľ.
Odpočívajte v pokoji,
nájdite mier,
ktorý tu na zemi
nebolo možné
dosiahnuť.
V našich srdciach ostane vaša pamiatka živá,
a spomienky na vás budú navždy žiť.
Navždy ste odišli,
ale vaše svetlo
v našich srdciach nikdy nezhasne.
Nech je vaša cesta pokojná,
a nech vám
večný odpočinok prinesie mier.
V tichu spomíname
na vašu lásku
a všetko, čo
ste nám darovali.
S bolesťou v srdci prijímame váš odchod,
ale vieme, že ste teraz na mieste plnom pokoja.
Hoci ste odišli,
vaše kroky a stopy
zostávajú hlboko vryté
do našich
životov.
Nech vám večný mier a pokoj
prinesú odpočinok, ktorý si zaslúžite.
Strata je bolestná,
ale spomienky na vás
nás budú sprevádzať navždy.
Nech vám svieti svetlo večného pokoja,
a nech
nájdete mier,
po ktorom ste túžili.