Kačička divoká,
letela z
vysoka.
Letela nad Janka,
streli jej do boka.
Odstreli jej krídlo,
aj pravú nožičku.
Horko zaplakala,
sadla na
vodičku.
Milý, mocný, Bože,
už som dolietala.
Už som svoje deti,
Bože, vychovala.
Moje drobné deti
pri vodičke
sedia.
Kalnú vodu pijú,
drobný piesok jedia.
(ľudová balada)
Balada patrí medzi kratšie literárne útvary, ktoré často zobrazujú lásku, nenávisť, vernosť, žiarlivosť, neveru, spoločenské rozdiely alebo vojny.
Tragický príbeh postrelenej kačičky, ktorá plače nad osudom svojich mláďat.
Balada zdôrazňuje obetavosť a hlbokú lásku matky. Kačička, napriek vlastnej bolesti, myslí na osud svojich detí. Príbeh zobrazuje, ako materská láska prekonáva bolesť a strach zo smrti.
Pôvod: Balady vznikali v ľudovom prostredí a šírili sa ústnym podaním. Preto existuje mnoho verzií jednej balady.
Forma: Texty balád sú často písané vo veršoch a majú spevavý rytmus, keďže sa pôvodne spievali.
Dej: Dej je jednoduchý, smutný a má tragický koniec.
Dialógy: V balade sú časté dialógy, ktoré oživujú príbeh.
Kačička divoká je ukážkou toho, ako hlboké emócie a príbehy o obetavosti dokážu v ľudovej slovesnosti osloviť aj dnešnú generáciu. Balada učí o dôležitosti lásky, súcitu a hodnotách, ktoré zostávajú nemenné bez ohľadu na dobu.