Modrá je, Pane, Tvoja obloha.
A od vekov tak mení
aj matku Zem:
ten
darček od Boha
je v modrom zabalený.
A nezábudka detstva modrá je.
A pije modrú vodu
z potôčka ako vtáča z
koľaje,
neodtrhne ju od úst.
Modré leto slávou nevädží,
čo hľadajúc si Teba,
klaňajú sa Ti s vánkom na medzi
z
vlnivého sa chleba.
Modrá je jeseň, krotká čakanka
na Tvoje zavolanie.
Keď to, čo na svet prišlo za rána,
už čaká na noc,
Pane.
Modrá je Zem i v riave oblakov,
ach, modručká je celá.
Len detská duša stále rovnako
je ako sniežik biela.
Vysiela
k Tebe – ruky zložené –
po všetky svoje dničky
jak modré balóniky zo Zeme
belasé modlitbičky.