Malý pavúk spriada siete,
je šikovný, veď to viete.
Sleduje ho aj mamička,
učí ho to od
malička.
„Ešte tam, ba tu i sem,
mamička, ja to už viem!“
„Počkaj, synu, najprv skúška.
Neroztrhne ti ju
muška?“
„Ale, mama, však mi ver!
Nebude v tej sieti dier!“
Nestihol by vyriecť iné,
hľa – muška je v
pavučine.
„Máš šikovné nôžky, zlato,“
pochválil ho pavúk tato,
„sieť je pevná, žiadna diera,
naučili sme ťa
veľa.
Až si nájdeš ženu mladú,
nezahynieš s ňou od hladu.“
Pavúčik si výskol: „Sláva!“
Potešila ho tá chvála.