Cibuľa – Jozef Mokoš

Cibuľa – Jozef Mokoš

Báseň na Hviezdoslavov Kubín

U lekára
čaká
taká obyčajná
stará
tetka cibuľa.

Potom vstane
a cez prah
sa k lekárovi
zagúľa.
„Pozrite sa, pane,
ako mi dnes slzia oči.“
Lekár sa k nej
ani len neotočí.
„Vyzlečte sa, pani!“
Cibuľa sa bráni:
„A to tu budem celkom nahá?“
„Áno, pani drahá.“
Cibuľa sa teda
celá bledá
vyzlieka.

A lekár pozerá sa bohviekam.

Vyzlieka si
prvú sukňu,
druhú,
tretiu,
štvrtú,
piatu,
lekár chce už odísť
na desiatu,
no cibuľa
stále nie je vyzlečená.
„Pomôžte jej, veď ste žena,“
povie lekár sestričke.
„Ale ja mám naponáhlo,
ja mám doma maličké.
Sláva,
konečne už sme pri prvej
spodničke!“
sestra lekárovi vraví.

(Ale to nebola jeho sestra,
vlastne bola,
ale nevlastná.)
„Roboty mám vyše hlavy,
začala sa škola.“
„Milá sestra,
naša robota je pestrá.“
Nuž čo robiť sestra môže?
(Sestra – teda lekárovi nevlastná.)
„Ukážte, vyzlečiem vás hoci z kože!
Ach, tá cibuľa je otrasná.“
A už obidvaja okolo nej skáču,
už je obom až do plaču.
„To je smutné,
to je hlúpe!
To už asi nie sú sukne,
vám sa hádam kožka šúpe.“

A cibuľa je celá biela,
ale ešte stále
nevidieť jej kúsok tela.
Už je z nej len dievča malé,
ale ona stále,
stále
svoje sukne vyzlieka.

V sále
je už plno šiat,
no cibuľa sa ešte
neprestala vyzliekať.

A keď zrazu
sú už všetky šaty
na zemi,
opýta sa:
„Pán môj zlatý,
čo je mi?“
„Tak, aby ste vedeli,
už mi dajte sviatok!
Prišli ste dopoludnia
v piatok,
už sa chýli
k nedeli.
A v nedeľu,
ako iste viete,
drahá,
ja mám voľný deň.

Mali ste prísť rovno nahá.“
„Tak to bol, dúfam,
len zlý sen!“
povedala cibuľa.
„To je teda ozaj smutné,
najprv všetky moje sukne
ufúľa,
a potom ma tu nechá stáť.
Za toto vás platí štát?!
Tak toto je tá lekárska
starostlivosť?
Ak áno, tak nám potom
všetkým beda!“
Ale lekár, ten sa nedá,
ten sa bráni:
„Dobre teda,
milá pani,
aby ste videli, že ja nie som
pes,
tak vás pošlem do kúpeľov,
a to ešte dnes.
Teda:
skočte si do hrnca s vodou
vrelou
najlepšie hneď doobeda.
Ale, skoro by som zabudol,
pridajte si do tej vody soľ.“

A odvtedy sa cibuľa v hrnci
kúpe, plačká,
až s hrmotom nadskakuje
pokrievka.

A tak vznikla cibuľačka,
naša chutná a diétná
polievka.