Devätoro remesiel – Ľubomír Feldek

Devätoro remesiel – Ľubomír Feldek

Pôvodne som býval bankárom.
Peňazí bol v banke kopec.
Kde je kopec, tam je breh.
Na môj príkaz navozili
na ten kopec čerstvý sneh –
a stal som sa sánkarom.

Krátko na to som bol cestárom.
No či jamy pozasýpať treba?
V každej mláke – kus hniezdneho neba!
Stal som sa ja radšej hvezdárom.

Inokedy som bol zase hájnikom.
Vyberal som v lese po dve koruny
za pohľad na rozkvitnuté koruny –
a tak som sa postupne stal zbojníkom.

A bol čas, keď som bol trubačom!
Tak som ju dal do tej svojej trúby,
že sa dvíhal víchor, váľal duby –
a stal som sa drevorubačom.

A bol som aj školníkom.
Obhrýza mi však metlu krava.
V škole – blato.
V triedach rástla tráva –
hneď som sa stal roľníkom.

Istý čas som bol aj učiteľom.
Keď som videl hrôzu žiakov
zo psov, vlkov, býkov, vtákov –
rozhodol som sa stať krotiteľom.

A bol som aj komorníkom.
Keď komorník nebol v móde,
dobrý pán ma pustil k vode –
a stal som sa námorníkom.

Devätoro remesiel kto strieda,
toho čaká to desiate – bieda.