Na hodine zemepisu
mávam zvláštne predstavy.
Okolo mňa všetci píšu,
čo
ma vôbec nebaví.
Keby si raz učitelia
vymenili predmety.
Len tak, nech nás rozveselia.
To by boli ulety.
Telocvikár z
dejepisu
žiakov ráno desí.
Kto založil Rímsku ríšu?
Že vraj Leo Messi.
A čo taká fyzikárka?
Telo ako z dovozu.
Hýbe
sa jak moja starká.
Bude skákať cez kozu?!
Informatik na chémii
rozbil banku zo skla.
Chemikárka, páni moji,
samu seba
hekla.
Nemčinár zas píše zlomky
na tabuľu naopak.
A matikár po nemecky
nevie ani Guten Tag.
„Maťo, haló! Čo sa
stalo?
Pozeráš sa do steny.
Odpočívaš? O čom snívaš?
Nejaký si zmátený!“
„Nerozmýšľaj o večnosti.
A očami
negúľaj!
Vyskúšame vedomosti.
Poď! Čaká ťa tabuľa.“
„Zameraj sa na vrásonenia.
Všetko, čo vieš,
povedz.“
„Dámy, páni, dovidenia.
Tak to je môj koniec!“