Monológ – Krista Bendová

Nepovedz. Dobre. Stačí. Nemusíš.
premôžem, zatnem zuby.
Nebudem škrabkať ako myš
na dvere toho, koho ľúbim.

Dosť pokorenia. Treští mráz.
Na kryštál zmrazil slzu mäkkú.
Len neobanuj potom raz,
až sa ti zacnie po človeku.

Kniha: Snívali sa mi ruky tvoje – Ľúbostné verše slovenských poetiek (2001)

Zones.sk – Najväčší študentský portál