Tma – Milan Rúfus

Tma – Milan Rúfus

Tma spáva cez deň v komore.
Ale keď slnce v obzore
sa k samej zemi nakloní
a jeho žltý balónik
sa deťom stratí,
buďte s nami:
tá tma sa pohne za dverami
a vykráda sa z komory.

Ktosi jej dvere otvorí.
Možnože otec, možno mama.
A možno vyjde celkom sama.
Veď spočiatku je taká tenká,
že by sa skryla do vlákenka.
Ľahučko sa aj päť razy
popod tie dvere preplazí.

Až potom
ako cesto kysne.
A má sa k deťom veľmi prísne.
A ja som taká nerada,
keď dníčku ako na protiveň
tie jeho jasné veci živé
do čiernej vaty odkladá
jak mama moje náušničky.

Radšej sa potom pomaličky
poumývam a chystám spať.
Čo budem robiť?
Tmy sa báť?

Najlepší liek je na tmu spánok.
Spíš,
zobudíš sa iba ráno.
Kohútik chodí po dvore
a spieva:

"Vstávaj, moja víla!
Tma sa už zasa odplazila
a zavretá je v komore!"