Byť učiteľom, to nie je hra,
je to viac než len
práca či dar.
Viesť deti k poznaniu, snom ich svietiť,
v srdciach ich žiariť a svet im letiť.
Každý deň otázky, úsmev i
slzy,
niekedy ticho a inokedy hrmotný bzukot v triede,
trpezlivosť rásť musí v duši,
len ten, kto učí, to pravé tuší.
Nejde
len o učivo v knihách,
ale o sny v detských očiach.
Viesť ich, dvíhať, keď klesnú na zem,
dať im krídla a ukázať
smer.
Prijímačky skúška, no cesta dlhá,
kto srdcom cíti, ten sa nevzdáva.
Ak veríš v učenie, v silu slov,
budeš učiteľ –
ten pravý vzor.
Učiteľ nie je len človek v triede,
je to ten, kto svet v
deťoch vzkriesi,
ukáže cesty, dá vedomosti,
rozprúdi vášeň, rozšíri zmysly.
Byť učiteľom – nie práca, ale dar,
svetlo v
tmách, čo žiari nám,
s trpezlivosťou, láskou v srdci,
vedie deti k poznaniu v raji učby.
Nie každý ju kráča, no kto ju nájde,
v srdci mu horí oheň a nádej.
Učiť a viesť, nie je to málo,
robiť
svet lepším – to by sa žiadalo.
Každé dieťa je ako krehký kvet,
potrebuje vodu, lásku a svet.
Učiteľ dušu ich k rastu
vedie,
aby raz rozkvitli v plnej nádeji.
Vstúpim do triedy s úsmevom v
tvári,
detské oči sa svetlom mi žiaria.
Spoznávať, rásť, skúmať a tvoriť,
učiť sa múdro a svet si otvoriť.
Nebudem len
hlas, čo v laviciach znie,
ale ten, kto mení detské sny v deje.
Ukážem krásu, čo v knihách sa skrýva,
nech každé dieťa poznaniu
kýva.