Báseň na prijímačky

Byť učiteľom, to nie je hra,
je to viac než len práca či dar.
Viesť deti k poznaniu, snom ich svietiť,
v srdciach ich žiariť a svet im letiť.

Každý deň otázky, úsmev i slzy,
niekedy ticho a inokedy hrmotný bzukot v triede,
trpezlivosť rásť musí v duši,
len ten, kto učí, to pravé tuší.

Nejde len o učivo v knihách,
ale o sny v detských očiach.
Viesť ich, dvíhať, keď klesnú na zem,
dať im krídla a ukázať smer.

Prijímačky skúška, no cesta dlhá,
kto srdcom cíti, ten sa nevzdáva.
Ak veríš v učenie, v silu slov,
budeš učiteľ – ten pravý vzor.

Učiteľ nie je len človek v triede,
je to ten, kto svet v deťoch vzkriesi,
ukáže cesty, dá vedomosti,
rozprúdi vášeň, rozšíri zmysly.

Byť učiteľom – nie práca, ale dar,
svetlo v tmách, čo žiari nám,
s trpezlivosťou, láskou v srdci,
vedie deti k poznaniu v raji učby.

Nie každý ju kráča, no kto ju nájde,
v srdci mu horí oheň a nádej.
Učiť a viesť, nie je to málo,
robiť svet lepším – to by sa žiadalo.

Každé dieťa je ako krehký kvet,
potrebuje vodu, lásku a svet.
Učiteľ dušu ich k rastu vedie,
aby raz rozkvitli v plnej nádeji.

Vstúpim do triedy s úsmevom v tvári,
detské oči sa svetlom mi žiaria.
Spoznávať, rásť, skúmať a tvoriť,
učiť sa múdro a svet si otvoriť.

Nebudem len hlas, čo v laviciach znie,
ale ten, kto mení detské sny v deje.
Ukážem krásu, čo v knihách sa skrýva,
nech každé dieťa poznaniu kýva.

Zones.sk – Najväčší študentský portál