Záhradník si ráno vstane,
na slniečko
kývne pane.
Motyčku si vezme hneď,
ide robiť záhradný svet.
Zalieva a okopáva,
mrkva sa mu dobre správa.
Kapusta mu rastie
smelo –
všetko bude bio, veru!
Stena biela, stena sivá,
kto ju krásne
premaľúva?
To je Marek, maliar zdatný,
štetcom robí ťah presný, šťastný.
Modrú, žltú, aj zelenú,
mieša farby v každom
smere.
Až sa stena rozžiari,
ako dúha v ateliéri.
Zuzka zubárka sa
hrá,
pacientom vždy úsmev dá.
Bábikám i plyšovému
čistí zúbky vo svojom domu.
"Otvor pusu, netreba sa báť,
zubok
čistý musíš mať!"
Kartáčik si vezme v hrsti,
čistí, čistí... až sa zablysťí.
Jazdí Janko s autíčkom,
raz pod strom, raz za dom.
Dá si čiapku šoférsku,
a už
trúbi na skrutku!
– Pozor, pozor, idú vlaky!
Jazdí rovno, žiadne skratky.
Zastaví sa na benzín,
potom šup späť do
garážín!
Pekár Peťo skoro vstáva,
v múke sa mu ruka máva.
Zamiesi si cesto
hebké,
urobí z neho dva plechy.
Rožky, chleby, aj koláče,
z pece von to všetko skáče!
Keď sa chlebík usmieva,
celá dedina
už spieva.
Ihlu, nite, látky vzala,
krajčírka sa hneď pustila.
Strihla
vpravo, strihla vľavo,
šaty šije pre Anku hravo.
Pre bábiku blúzku šije,
vzor si sama vymyslie.
A keď došíva golierik
–
bábika je ako z reklámik!
Poštár Peťko klopká bránou,
listy nosí rukou
znanou.
Má ich plné vrecká, brašne –
aj pre dedka, aj pre Kačku krásne.
Donesie vám správu rýchlo,
aj keď sneží, aj keď
prší.
Nikdy nemešká so správou –
je to poštár s dobrou hlavou!
Holič Jojo z
mesta Zvolen
strihá všetkým s veľkou vôľou.
Zajacovi uši skrátka,
ježkovi len hrebienok v krku hladká.
Pán medveď chce
bradu čistú,
sovu česať podľa listu.
Všetci v rade netrpezliví –
lebo Jojo ich vždy skrášli!
Knihy rovná, číta, značí,
pozná príbeh, čo len stačí.
Knihovníčka Milka
ráno
otvára svet stránok známo.
„Čítaj, Anka, poď aj Ty,
v knihe nájdeš poklady!“
Rozprávky aj veľké vedy
–
všetko máme, keď ste vedy!
Ráno trúbi bager silný,
robotníci
už sú pilní.
Prilby, lopaty a vŕtačky –
stavba rastie bez prekážky.
Betón, tehly, drevené trámy,
stavbár Peťo má plné
dlane.
Dom vyrastá, schodíky tiež –
vďaka nim je svet hneď lepš!
Na stavbe je
dnes veľký ruch,
murár mieša maltu v kruh.
Tehlu kladie, jednu, dve –
domček z toho raz len bude!
Múry rastú ako z
vody,
už sú z nich aj prvé schody.
Z vápna, piesku, tehál rád –
murár stavia nový hrad!
Metla tancuje po dlážke,
ako v ruke čarodejke.
Anka, pani upratovačka,
vyčistí
aj roh aj kút, aj kačku.
Utiera prach, leští sklo,
všade bude čisto, jasno.
Aj pavúk si schoval pavučinu –
nech má poriadok
v vitrínu!
Drôtik, žiarovka a kliešte,
elektrikár rieši ešte
kde to prúd
zas v škatuli
nechce ísť tak, ako zvyčajne.
Napojí a dotiahne,
skontroluje, zasvieti hneď!
„Hotovo!“ zvolá napokon,
a
svetlo žiari nad stolom.
Krajčír Jožko klope nôžkou,
pedál šije pod jeho
rukou.
Nohavice, kabát, šál –
všetko zvládne, ak si prial.
Stroj mu vrčí ako včela,
látka lieta, farba biela.
Zrazu –
hop! Už šaty stoja.
Z jeho dielne ide móda!
Mačka kýchla? Psík má
teplotu?
Zverolekár príde k plotu.
Pozrie labku, zmeria čumák,
v kufríku má svojich zázrak.
Ošetruje, hladká, hojí –
aj
papagája, keď ho bolí.
Zvieraťká sa tešia všetky –
už nemajú žiadne kvapky!
Zuzka lekárka má plán,
vylieči aj slona sám.
Má teplomer, má aj čaj,
choroby sa
boja, maj!
Plyšák v posteli len stoná –
„Zase bolí ma tá noha!“
Zuzka pichne injekciu,
už je zdravý – bez stresu!
V škôlke Katka farby mieša,
pracuje jak pravá rieša.
Strihá, lepí, kreslí dom
–
má aj záhon s tulipánom!
Papuľky, aj vlasy z vlny,
každý výkres stojí plný.
A keď skončí svoje dielo,
hrdo povie:
„To som chcelo!“
„Dobrý deň!“ zvolá hneď v stoji,
Maťko v stánku,
všetko zožije.
Jablká aj chlieb a mlieko,
komu chýba cukor? Rieko!
Predá hrnček, smetný kôš,
za drobáky, ba aj
groš.
Pokladnicu cvakne rád –
Maťko má dnes dobrý plat!
Ticho tiká
hodínka,
starý ujo opravíka.
Lupa v oku, kladivko,
dá si čaj a zákusko.
Opraví aj kukučku,
čo nechodí každú
štvrtku.
Strojček nový, tik-tak zvuk –
čas už beží, hop a puk!
Záclona sa odsunie,
bábka hlavou pokynie.
Janka v kúte šepká, hýbe
–
divadielko žije v príbehu!
Bábky tancujú a skáču,
deti tlieskajú im s plačom.
Zrazu ticho, veľký sklon –
„Bravo,
Janka!“ znie cez zvon.
Kováč búcha do kovadla,
žeravé má železá.
Pod jeho
kladivom zručným
vyrastie meč krásny, ručný.
Klope, tĺče – raz a znova,
iskry lietajú mu z kovu.
Kone budú mať
podkovy,
už sú pripravené – hotovy!
Na plátno dá kvapku modrú,
potom žltú,
ružovú tu.
Slnko, stromy, domček v tráve –
maliarka má prsty hravé.
Farby tancujú po plátne,
každý kút sa hneď
prejasnie.
Zvieratká si usmeje –
obraz svetlo rozleje.
Hasič má dnes veľký
deň,
siréna mu kričí: „Len bež, len bež!“
Helma, hadica a činy –
zachraňuje dom aj stromy.
Voda strieka, plameň
slabne,
vďaka nemu je už jasné:
Oheň viac už nemá silu –
hasič zvíťazil po chvíľu!
Torta, krém a čokoláda,
cukrárka sa usmieva rada.
Strieka krém a zdobí
boky,
cukrovými ozdobkami.
Na vrch jahodu a srdce,
už sa všetkým slinky spustia.
Torta čaká na oslavu –
všetko sladké, bez
únavu!
„Dobrý deň!“ a klaksón znie,
autobus už ide znieť.
Pán
šofér má veľké koleso,
deti kývnu: „Poďme, prosím, poďme so!“
Zastávky má v malíčku,
na čas jazdí vždy na
mišku.
Nik sa nebojí, nič nepletie –
všetkých zvezie v bezpečie.
Mikrofón
si k ústam dáva,
hlas jej stúpa – je to sláva!
Na javisku stojí hrdo,
zaspieva nám pieseň svitnú.
Publikum jej tlieska
vrúcne,
všetko znie tak krásne, ľúbne.
Speváčka je srdcom celá –
spieva, až sa zem zachvela!
Klik a cvak – už máme snímku,
deti stoja pod čerešňou v tienku.
Fotograf má
okuliare,
všade chodí s foťákom v pári.
Zvieratká i pani s psíkom,
zachytí ich jedným klikom.
Potom snímky upraví
–
spomienky sú hotový!
Látka, gombík, malý šál,
bábikám dá
nový šat.
Krajčírka má šijací stroj –
vraj je trochu čarodej.
Šaty, čepce, dlhé sukne,
už sú bábky ako z
rúže.
Každá iná, každá krása –
krajčírkina zlatá práca!
Ráno trúbia
na ulici,
smetiari sú pracovití.
Vyprázdnia tie veľké koše,
čistota im vonia v duši.
Vrecia nosia, hádžu šupky,
papier,
sklo aj staré hrnky.
Vďaka nim je mesto krásne –
nech to vidí každý jasne!
Vlasy strihá, češe, lakuje,
účes vymyslí, doladí.
Kaderníčka s
nožnicami
vytvára sny zákazníkami.
Pre mamičku zvlnený,
pre babičku ustretý.
Aj bábika sa poteší,
keď jej copík ožije
si!