Krajina bez hlasu

Krajina bez hlasu

Krajina mlčí, jej rieky plačú,
krajina zlatá v prach sa mení.
A prach na sľuby, čo nikdy neprídu,
len ticho v srdciach ľudu znie.

Zapredaná zem v náručí monštra mocného,
vlajky horia ľudia tíško načúvajú.
Tváre bez očí kráčajú,
za hlasom čo večnú slobodu ľudu sľubuje.

Sme národ ilúzie kŕmený lžou,
Nádej je reťaz čo nás zväzuje.
Majster ilúzií tiahne za nitky,
A my tancujeme až kým Pán nepovolí.

V zrkadle nepoznám svoj tieň,
vidím ruky cudzie, čo osud môj písali,
je to dar či kliatba?
Kto je kráľ a kto len bábka.

Zem dýcha naposledy,
monštrum sa usmieva,
a ľud spieva jeho meno klamstva.

A keď sa obloha pretrhne na dve časti,
ľudia zistia že spásu a večnosť nik nesplnil
Len meno majstra ostane v kameni,
A naše hlasy naveky umlčané klamstvami.

Ľudom sa oči otvorili,
a pán čo spásu sľuboval
sedí vo vyhriatom paláci
a hľadí na ruky chudobné
ktorým večnosť sľuboval.

Ľudia sa búria,
ľudia bojujú,
no kde bol tento zápal roky dozadu.
Náš ľud hlúpy vymiera,
čo si Pán mocný užíva.