Starká moja milovaná,
dám ti
božtek na líce
a chcem sa ti poďakovať
za srdiečko horúce.
Za lásku a trpezlivosť,
ktorých máš vždy dostatok
a každý
deň, keď som s tebou,
že premeníš na sviatok.
Buď tu s nami ešte dlho,
nech sa spolu tešíme,
že ti v očiach svieti
slnko
a že sa tak ľúbime.
Babička ma naučila variť si čaj s medom.
Opatruje,
čo kde treba, to zas robím s dedom.
Môj starký okrem šachov sa aj všetko vedie,
od babičky vypratané, načim neporiadie.
Sú to
verní kamaráti, často u nich bývam.
Raz na všetko s láskou vrátim, v srdiečku ich skrývam.
Ďakujem Ti za lásku, každú radu,
pohladenie a bozk na utešenie.
Vážim si, čo všetko si pre nás urobila.
Ďakujem Ti,
že v tento deň stojíš pri mne.
Starká moja milovaná,
dám ti božtek na
líce
a chcem sa ti poďakovať
za srdiečko horúce.
Za lásku a trpezlivosť,
ktorých máš vždy dostatok
a každý deň, keď
som s tebou,
že premeníš na sviatok.
Buď tu s nami ešte dlho,
nech sa spolu tešíme,
že ti v očiach svieti slnko
a že sa
tak ľúbime.
Starká, tá ma naučila zbierať liečivé bylinky,
s dedkom sme zas
chodievali na mestské potulky.
Starkí sú tu pre nás vtedy,
keď potrebujeme kúsok nehy!
Aj za to Vám chceme ďakovať,
že ste
nás naučili milovať!
Starkí sú tu vždy pre nás,
ich je tento krásny
čas.
Prečo práve október?
Má to vážny dôvod, ver!
Naši starkí pracovití
v lete sláviť nemôžu.
V záhradke sú stále
skrytí,
navzájom si pomôžu.
Ktorý by bol lepší mesiac
ako krásny október,
keď starkí nám vravia sediac:
„Je už
ukončený zber.
Všetko máme pripravené
na veľkú, tuhú zimu,
v pivnici sú uskladnené
hrušky, mrkva, kopa džemu.“
A
tak večer spokojne sedia,
pijú sladký čaj,
a to je vysvetlenie,
prečo neoslaví sa máj.
Vtedy všetko poctivo
bolo nutné
nachystať,
aby teraz, úctivo,
mali za čo ďakovať.
Ja Vám, starkí, ďakujem,
že sa o mňa staráte,
aj keď niečo
vyvediem,
vždy mi lásku dávate.
Vy ste moji starkí zlatí,
vždy na mojej strane ste,
vzácni, dobrí kamaráti,
najlepší ste
zaiste.
Veľa zdravia, lebo je vzácne,
veľa šťastia, lebo je krásne,
veľa
lásky, lebo je jej málo,
a všetko najlepšie,
aby žiť za to stálo!
Milá
babka, milý dedko,
znamenáte pre mňa všetko.
Častokrát sa so mnou hráte,
rozprávočky rozprávate.
Preto v dnešný veľký
deň,
povedať chcem ďakujem.
Moja starká rada varí,
čo jej poviem, všetko
spraví.
Keď jej poviem, že som hladná,
jej odpoveď je vždy kladná.
Keď jej poviem, poď sa hrať,
veru nejde ona
spať.
Záhradu má veľmi rada,
cíti sa v nej stále mladá,
aj jahôdky vypestuje,
každý z nás ich okoštuje.
Ja mám ešte
jednu starkú,
volám si s ňou vždy na diaľku.
Mobil pre ňu nie je veda,
zavolá mi vždy, keď treba.
Stále sa mi venuje,
veď ma
predsa miluje.
Obe starké rada mám,
keď sa s nimi stále hrám.
Je to vždy
dôstojná dáma,
je to môjho otca mama.
Alebo aj mamky mamka,
v očiach radosť, v lícach jamka.
Milá, dobrá ako
med,
štrúdľu spraví zaraz, hneď,
koláčik aj buchtičku,
veď poznáte babičku:
Od sporáka vôňa sladká,
vždy sa teší
na vnúčatka.
Našej babke, hoc je skromná,
nik sa veru nevyrovná.