Staval vrabec pod mlynom
chalupu i s komínom.
Znášal slamu,
seno, vňať,
aby bola ani hrad!
Veje vietor, hopsasa,
chalupou mu potriasa.
Jeho žena na plote
prizerá sa
robote:
„Keď už staviaš, keď už zhon,
stavaj, mužú, na betón!“
„Čo ty, žena, čo ty vieš,
či ty stavbe
rozumieš!
Ty len kvákať kvaky-kvak!
Jak môj otec, i ja tak!“
Stavia vrabec výskoky
z plevy komín vysoký.
Veje vietor,
hopsasa,
komínom mu potriasa.
Kričí žena spod plota:
„Planá je to robota!
Keď už staviaš, keď už zhon,
aspoň komín na
betón!“
„Čo ty, žena, čo ty vieš,
či ty stavbe rozumieš!
Ty len kvákať kvaky-kvak!
Jak môj otec, i ja tak!“
Zadul
vietor pod mlynom,
zrútil dom i s komínom.
Skríkla žena: „Čimčara!“
Zabil komín murára.