Na prechádzke lesom zrána,
krákaním
nás zdraví vrana,
zajko hopká popod kríčky,
štebotajú lastovičky.
Ale zrazu z jednej strany
cítiť zápach
nevídaný,
vietor práve na nás fúka,
zatočila sa nám lúka,
blíži sa k nám dáky tvor,
vraví, že sa volá tchor.
Smrdí,
a predsa je milý,
či ho doma neumýli?
„Kúpeľ treba, povedz mame,
dnes ti labku nepodáme.“
A tchor prevráti len očká,
vraj
na kúpeľ si rád počká.
Tak sme vetrík poprosili,
aby bol k nám taký milý:
„Ten tchor veľmi smrdí, fuj,
duj, vetríček,
duj, duj, duj.“
Odvial vetrík smrádok zakrátko,
už je z tchora milé zvieratko.
Z knihy Jablko v župane (výber poviedok a básní Perfekt 2023)