Báseň – Peter Petiška

Báseň – Peter Petiška

Len tak dáko samopašne,
netušiac, čo porobím,
Som raz napísal kus básne
No a – poslal do novín.
Čertvie ako- veršík vyšiel.
Joj, či v ten deň skrásnel svet!
Bo aj honorár mi prišiel:
Tridsať korún dvadsaťpäť!

Taký vzlet sa tajiť nedá.
Chýry všade doletia.
O pár hodín všetci vedia,
Že je zo mňa poeta.
Len som ráno vyšiel z bytu –
Sused mi dlaň potriasa:
... Kto vraj čakal toľko citu
Od takého trkvasa...?!

Výbor závodného klubu
Za mnou poslal predsedu
S tým, že so mnou robiť budú
umeleckú besedu.
Pozvali aj pantomíma
A jedného primáša...
Veď verejnosť zaujíma,
Koľko ten kumšt vynáša!

Z besedy, žiaľ, veľmi skoro
Zišlo, lebo do rána
Prišiel oddiel revízorov
Prešetrovať udania,
Že náš výkon v zamestnaní
Je priam hriešne maličký,
Keďže si tu rôzni páni
Iba píšu básničky.

Sedím doma a čas letí...
Bez horkosti!
Bez vzlykov!
Viem, že už od nepamäti
Ťažký je lós básnikov!
Zato nám však slasti nosí,
Ktoré iní necítia:
Lebo raz si môžbyť ktosi
Ten môj verš aj prečíta.

Z knihy Koncert pre hrebeň, Slovenský spisovateľ 1983