Zahaste svetlá, záclony zatiahnite,
lebo my ešte pokračujeme,
nás včerajšia tma zjednocuje v
cite,
my pijeme a nemilujeme.
Piť máme ešte čo, lež milovať už sotva,
už v hniezdach lásky iní sa usídlili,
loď naša
ťažko tápa, kde je kotva,
lebo už by sme radi zakotvili.
Ťažko však zakotviť, niet prístavu,
nám more premieňa sa v súdok
vína,
my sme sa oddelili od davu
a mrieme jednotlivo, každý osobitne,
to naša sláva je i naša vina.
Tu pred oči nám položili
vázu,
čo vykvitla na počesť bohyne.
Skláňame hlavy, uznávame krásu,
lež naše šťastie je len vo víne.
Darmo sa podívam na
pekné ústa
a darmo krásne vlasy pohládzam,
vždy na oceán hladím, kde hladina je pustá
a kde so svojou loďou vždy som
sám.
Nech žije bohyňa, čo vládne mužmi,
lež ja som iba prostý námorník,
ja dám sa viesť len vínom, a nie láskou
a maják
ten mi nezahasí nik.