Náš ocko to prepískol,
v záhrade má bludisko.
Samé stromy, kríky všade,
máme prales na
záhrade.
Dokonca i po stene
lezie čosi zelené.
To je brečtan popínavý,
dokonalú džungľu spravil.
„Kde si?“
hľadám ocka všade
cez húšťavu na záhrade.
Spod kríka sa ozvú zvuky:
„Motyku mi daj do ruky.“
A zas ocko čosi sadí,
čo by malo s džungľou ladiť.
Ostružina malina
sa vraj dobre popína.
„Ja by som chcel ,ocko zlatý,
aby sa ten prales
stratil.
Ja chcem miesto bludiska
mať tu detské ihriská.“
Ocko nechce počuť o tom.
„Kráľovstvo tu mám za plotom.
Je
to moje veľké hobby,
ihriská tu neurobím.“
Nešťastný som, krútim hlavou
nad ockovou smutnou správou.
Dostal som však
nápad skvelý.
za mamičkou ihneď trielim.
Mamka moja, ja už viem,
čo ockovi darujem.
K meninám mu, jasnačka,
pôjde
nová kosačka.
Z knihy Z domčeka pri lese