Povedz mi, Ktosi,
kto si?
Že chodidlami bosý,
tak bez ustania roztáčaš
ten hrnčiarsky kruh
Zeme?
A čo je z toho za deň krehkých nádob!
Na živú vodu.
Na zlaté vajíčko od nevidomej sliepky.
Až krčah cestou z potoka
sa rozbije.
Tu čriepky,
že sú z hliny, hlinou prihrnieme.
Máličko bledí pritom.
A takým tichom tichí,
že ako výbuchy sa
rozliehajú v ňom
neudržané vzdychy.
A ty len hnetieš, točíš.
Svoj vlastný pán,
svoj kočiš.