Škola pokory – Milan Rúfus

Keď sa raz pominie
svetlý čas tvojho splnu,
zvoľna sa stáva z teba korisť.
Pozorujú ťa predátori
jak postrelenú srnu.

Chce sa ti volať, nevieš kam.
Snáď bytiu do réžie.

"Nie je to azda tvoja chyba,
ak živé v tebe žije iba
tým, že sa o to bije?"
A kto už nemá na bitie,
na bytie stráca právo?

Čo ti to vtedy chodilo
tou stvoriteľskou hlavou?"
Takto sa búriš (ako Jób
kedysi na úsvite dôb)
nad človečími osudmi.

A potom prosíš: "Odpusť mi,
ty Blízky za diaľavou."

Zones.sk – Najväčší študentský portál