Kráľovič dánsky – Ladislav Novomeský

Kráľovič dánsky – Ladislav Novomeský

Cmitery nesmierne a úzkosť bez hraníc,
vek lebiek prebitých a prestrelených snov,
ach, kolké príčiny sa mučiť otázkou
byť, či nebyť.

Des nocí úbohých, keď trpel som ňou sám,
hrdúsi moje dni, keď ňou zas trpia iní,
viac nešťastní: bez ťarchy vlastnej viny
váhajú byť, či nebyť.

S ich hlavou v ruke stáť nad protestami hrobov
a nežne vdýchnuť na ňu chvíľu bez úzkosti,
byť cele pre nich,
byť z nich a v nich byť, v ich krvi a kosti,
myslím, že to je otázka.