Dnes sa mi prisnilo – Vojtech Mihálik

Dnes sa mi prisnilo – Vojtech Mihálik

Dnes sa mi prisnilo, že po príbojoch ulice a v speve
zvonov jasom slnka kráčala si
nedbalá, nepozemská, mĺkva spolu s vetrom, čo ti
nežne dvíhal rukávy a vlasy,
a ja som skríkol na teba, v tme pasáže sa chúliac
ku stene, no škoda bolo môjho úsilia,
lebo ty, drahá moja, odvrátila si svoj zrak a uši
si jak prázdne mušle zakryla.

A hoci tisíc tvárí stretal som a tušil bitie zvonov
na skle okien, plameň slnka na odkvape,
stále som kráčal s tebou tichý, šedivý a verný ako
tieň, po ktorom ľudská noha šliape,
až kašeľ víchra vyplašil ma zo sna. Bola noc.
Dážď šušťal čierny, úlisný a ospalý
a stromy šúchali si rachitické chrbty o nebo a
hlavami jak zástavami kývali.