Koho ty miluješ, to nevieš sama,
telo tvoje sa ako koník vzpína,
mňa rada mala si a v chvíli tej
iba
priateľka tvoja bozkala ma
a ty si odtiahla sa odo mňa
jak prázdna čaša vína.
Nechám ti na vôľu a na rozmar,
vyber si toho,
komu ústa podáš,
mne stačí iba rozžiarená tvár
a inak si ťa k srdcu nepustím,
darmo mi na ňom hlodáš.
Zas je tu jar a ona
tvoja je,
máš právo vietor chytať rukami
a ja mám právo hľadieť do večnosti,
kedy môj vysoký sneh roztaje
a jedna snežienka ma
omámi.
Medzi nami sú veľké rozdiely,
ty všetok život v očiach svojich nosíš
a srdce moje čochvíľa sa schúli
medzi tie
srdcia, ktoré umreli
a ktorých sa už hrozíš.