Tak sama – Krista Bendová

Tak sama – Krista Bendová

Tak sama sama som a plyniem stromoradím
môj úsmev to si ty Môj vzlyk je tvoje chvenie
V pohybe vlastných rúk zriem tvoje roztúženie
a moja podoba je odraz tvojich hladín

Snáď hlúpa márnivosť z nehybnej hĺbky smútku
ma núti bielu tvár naladiť do grimasy
a smutne bláboliť: čo robíš teraz asi
či tiež si spomínaš či nevrátiš sa vskutku

Však potom s údivom nadvihnúc krivky vrások
sa v jednej minúte na pustú skalu mením
a tuším odrazu v tom zmalátnenom snení
úbohú bezhlavosť nedokončených lások