Ó, pekné ženy – Valentín Beniak

Ó, pekné ženy – Valentín Beniak

Ó, pekné ženy, čo ste zhodili
manželský pás pri vodách pramenistých,
prichádzali ste zo spomienok hmlistých,
ked zelené sa lúky kosili.
Od vás mi dochádzali posily!
Dali ich ústa, dolíky a výstrih,
záblesky sluhov v očiach čierno-bystrých,
i nôžky, ktoré povyskočili,

by vyšepkali život krásnym tancom,
mne, ktorý som bol smrti vyvolencom,
ďalekým od prameňov života,
čo zrazu začal vytrubovať vo mne,
až krása krások sklonila sa ku mne,
že ma z osídel smrti vymotá.