Nikto tu večne nebude,
čas šafári v nás ako hrdza v šabli,
nevymoceš sa z
ostrozubých hrablí.
Tak je to v našom osude,
pred smrťou nikto neujde.
Tuhne v nás ako vápno v kvapli,
jej prsty v kolíske nás
chňapli
a zatli do hrude.
Že v prachu navždy vyschnú žriedla,
že tma za nami, keď nás zmietla
do ničoty jej päsť?
Nie,
svetlá stopa nevybledla,
bude aj z hrobu viesť
posthumným jasom hviezd.