Spustošený neláskou
ako tento kraj letným suchom,
na záhonoch trhám hnedú vňať,
pod
stromami zhrabúvam zošúverené lístie;
ringloty, ktoré otváram, sú červivé,
tráva má farbu piesku,
slnko páli ako
žihľava,
je to beztrestný podpaľač -
namiesto zôr borovíc tma obhorených kmeňov,
namiesto zmesi lesných vôní pach
spáleniny.
Už aby priklusal dážď,
spustil svoju zvonkohru,
milými štuchancami všetko vzkriesil,
už aby sa čisto zaleskli
cesty.